14. februára 2015

Welcome to Poland, Maruška!

Oficiálne som v Poľskom meste Lublin piaty deň aj s cestou a už sa mi zdá, že som tu prežila mesiace. Zatiaľ sme mali každý deň poriadne zničujúci program a tak aj pri tom ako píšem tieto slová tajne myslím na mäkkú posteľ za mnou :)
Príchod bol strašidelný, seriously nočná mora. Nedopatrením sme zablúdili už pri hraniciach atď atď, no a urobili sme navyše viac ako 150 km. Čo to znamená? Že po príchode (11 hodín cesty) som bola zničená ako ťažný kôň a to ma ešte čakalo pár vybavovačiek ako hľadanie obchodu, kde kúpim poľskú kartu do telefónu, dve hodiny vybaľovania a plaču za maminkou. Ale zvládli sme :)
Hneď v ten večer som spoznala svoje prvé dve spolubývajúce. Sofiu - Portugal a Ivu - Bulharsko. Obe sú už od prvého stretnutia moja spriaznené duše a dúfam, že nám to vydrží. Je tu toho totižto príliš veľa nového na to, aby to človiečik zvládal sám. Veľkou výhodou je, že v poľštine rozumiem aspoň každé piate slovo a preto som všade strašne obľúbená :D
Prvý deň sme sa pekne všetci ustrašení študenti stretli, dostali kopu darčekov a tiež pokynov k legalizácii pobytu (tzn. asi milióny papierov v poľštine!!!). Prešli sme sa po kampuse a mali prvý hnusný obed.
Druhý deň sa veľmi podobal. Našťastie sa však tu v Poľsku oslavoval Fat Thursday. To znamená celý deň ťažkého jedla (yeah!) a hlavne šišiek, doughnuts, ktoré sú vraj v Poľsku najlepšie na svete. Mňamy mňamy. Vyskúšali sme čínsku reštauráciu poblízku - ďalší hnusný obed. Znova sa deň točil okolo papierovačiek, prezentácií a darčekových tašiek.
Tretí deň sme mali naplánovanú tour po meste. To bola krása. Lublin je prenádherné historické mesto a dnes, keď sa na oblohe konečne po niekoľkých dňoch objavilo slniečko to naozaj stálo za to. Sprievodkyňou bola veľmi milá osôbka, navštívili sme asi sto kostolov, fotili trilióny fotiek a znova mali hnusný obed. Oh, kým ja nájdem dobrú reštauráciu, to potrvá! Zatiaľ to nevyzerá nádejne aaani zďaleka.

Na dnes sa s vami lúčim a už v hlave strúham ďalší článok o včerajšej party v centre mesta, ktorá nevyšla tak ako by sme si priali a mám o ľuďoch, ktorí tu žijú vytvorený svoj obraz. Potešte sa aspoň fotkami mesta a ja dnes idem na pierogi - tradičné poľské jedlo, snáď bude prvé, ktoré mi zachutí, bye :)














Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára