27. septembra 2012

Keď ja všetko pomaľujem...

Vždy som bola rada obklopená farbami. Možno aj preto, že našu spoločnú detskú izbu sa rodičia vždy snažili prspôsobiť nášmu veku a neustále sme mali červený alebo zelený nábytok a žltučké steny. Určite lepšie ako mať biele steny ako v nemocnici a mať skrinky pôvodnej farby smreku alebo iného stromu. Okrem snahy mojich rodičov som aj sama trošku (dobre, tak trošku viac)  prispela k veselosti tejto izby. Jedného dňa som sa opýtala maminy, či si môžem pomaľovať skriňu a na odpoveď nie som reagovala 6-vrstvovým náterom primalexu na drevené dvere svojej skrine :D No bola som rebel no... a tak to pokračovalo ďalej. Odniesla si to malá skrinka na ktorej je rybička unudená k smrti aj so svojimi bublinkami. Vždy sa dá niečo vylepšovať, no a keď som už nemala poruke skrine, vrhla som sa na stenu a na tej je (prozatím len jeden motýlik), no možno k nemu časom pribudne viac kamošov... uvidíme :)





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára